SLEDUJTE NÁS NA:

Úzka cesta

uzka-cesta-300.jpg, 20kB Asi pred dvadsiatimi rokmi som sa spolu s bratrancom vybral na menšiu túru na Krížnu. Keďže pochádzam z Banskej Bystrice a terén sme už poznali, opustili sme značený chodník a hybaj rovno za nosom. Nepoviem, že sme zrovna zablúdili, ale náš výstup bol omnoho namáhavejši a miestami, hlavne v poraste, neistý. Nakoniec sme sa dostali na miesto zvané Pod Líškou a modrou značkou po hrebeni sme pokračovali na vrchol. Niečo obdobné, ale horšie sme prežili v zime pod Gerlachom. Od Sliezkeho domu po Batizovské pleso sme ešte ako tak videli značenie. Keď však padla hmla a sneh skryl značenie úplne, boli sme stratení. Po dvojhodinovom zostupe cez kosodrevinu a lesnú cestu sme sa vrátili do Novej Polianky.

Možno si ani neuvedomujeme, aké sú cesty v živote dôležité. Okrem prirodzených ciest pre autá, vlaky či peších turistov existujé aj rôzne iné životné cesty. Cesta sama o sebe nie tak dôležitá, ako to, kam vedie a čo spája.

V staroveku existovala dlhá Hodvábna cesta spájajúca Čínu a Evrópu po ktorej sa vozil hlavne hodváb a čínsky porcelán. V Európe sme mali Jantárovú cestu z pobaltských krajín do Benátok a vozili po nej hlavne jantár. Existuje však jedna Nebeská cesta. Spája zem s Nebom a prepravuje „tovar“, duše ľudí. Nemá verejné osvetlenie, ani pompézne reklamy. Je úzka a dlhá. Ide sa ňou celý život, ale koniec-cieľ je fantastický! Tou cestou je Ježiš Kristus. Žiaľ krutou pravdou ostáva, že to je jediná cesta na toto miesto. „Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti.“ (Príslovia‬ ‭16:25‬) Musíme zanalyzovať po akých cestách kráčame, respektívne či ideme tou úzkou, alebo sme na širokej ceste hriechu. Tu vie veľmi pomôcť, keď sme k sebe úprimný a nehľadáme výhovorky. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, len skrze mňa.“ (Ján 14:6)

Počas obdobia vojny Sever proti Juhu prišiel jeden vojak o nohu a nechceli mu priznať dôchodok. Ostal žobrať neďaleko Bieleho domu. Raz sa pri ňom pristavil malý chlapec a pýtal sa ho čo sa mu stalo. Keď vojak skončil, povedal mu chlapec aby išliel s ním. Prešli niekoľkými bránami aj s kontrolou a vošli priamo do pracovne Abraháma Lincolna. Ten mal akurát stretnutie s ministrom a opýtal sa chlapca: Synu prečo nás rušíš pri jednaní. Chlapec, syn, mu povedal vojakov príbeh a otec-prezident zariadil, aby vojakovi priznali vojenskú penziu. Pekné však. Vojak mal veľké šťastie, že stretol syna Abrahama Lincolna. Avšak ešte väčším šťastím je stretnúť a spoznať Božieho Syna. On nás privedie priamo k Otcovi.


AUTOR: RASTISLAV BRAVČOK

Pastor KS Žiar nad Hronom